Azylové právo môžu upravovať predpisy rozličnej právnej sily. Vo všeobecnosti dajme tomu, že môžu byť medzinárodné, európske a vnútroštátne právne akty, ktoré sa však tejto problematiky upravujú rozličnou (právnou) silou.
Samozrejme, tieto pramene sú v určitej hierarchií, ktorú, verím, čitateľovi netreba objasňovať. Nezačnime však od tej najväčšej, ale práve naopak, a minore ad maius začnime od kvázi "basic" ochrany. Tou je (alebo by mala byť) vnútroštátna ochrana. Určite budete súhlasiť, že jednou z prvoradých úloh štátu by mala byť ochrana svojich občanov. Napriek tomu - a znova sa spolieham na to, že ste toho istého názoru - dochádza k závažným porušeniam ľudských práv. Štát totiž mnohokrát nedokáže - alebo nechce - poskytnúť ochranu týchto práv (veď viete - opodstatnené obavy z prenasledovania z politických, náboženských, národnostných atď. dôvodov.).
A tu nastupuje iný aspekt vnútroštátnej ochrany - akoby druhá strana mince. Jeden štát ochranu nevie poskytnúť - má možnosť ju poskytnúť iný štát. Ako ? - udelím azylu alebo doplnkovej ochrany. Občan,
ktorý sa však rozhodne opustiť svoju rodnú krajinu, je súčasne limitovaný
právnym systémom štátu, v ktorom sa rozhodol požiadať o azyl. Cudzinec (možno nádejný azylant) zdržiavajúci sa na území štátu, v ktorom požiadal o udelenie azyl sa
v plnej miere podriaďuje jeho právnemu systému a má aj určité povinnosti, ktoré sú bližšie rozpísané tu.
Voľnosť rozhodovania štátu pri udeľovaní azylu nie je absolútna. A tu sa k tomu dostávame.
Limitom je jednak právo Európskej únie, ale aj obmedzenia prameňmi medzinárodného práva. Ak štát nie je viazaný medzinárodnou zmluvou, v zásade má oprávnenie, nie však povinnosť poskytnúť azyl. Z jeho rozhodnutia azyl poskytnúť mu vyplýva medzinárodnoprávna povinnosť poskytnúť jednotlivcovi ochranu a nevydať ho stíhajúcemu štátu. Štátu, ktorý však azyl udelí, vyplýva z
medzinárodného práva povinnosť niesť zodpovednosť za činnosť jednotlivca, ktorému bol azyl udelený.
"Sú to nezmyselné povinné kvóty" |
Na druhej strane spoločná azylová politika by teoreticky priniesla mnohé výhody. Nech sa situácia vyvinie akokoľvek, faktom zatiaľ ostáva, že azyl a migrácia sú veľmi citlivé a komplexné otázky. Na ich riadení a organizovaní sa podieľajú na jednej strane vnútroštátne orgány. Ak sa jedná o členský štát EÚ, tak na druhej
strane sú to orgány pôsobiace na úrovni Európskej únie. Plus nesmieme zabudnúť na všadeprítomné medzinárodné právo.
No, na dnes asi stačilo. V dohľadnej dobe si dáme druhý a tretí stupeň.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára