nedeľa 23. októbra 2016

Stupne ochrany - 1. vnútroštátna ochrana

Azylové právo môžu upravovať predpisy rozličnej právnej sily. Vo všeobecnosti dajme tomu, že môžu byť medzinárodné, európske a vnútroštátne právne akty, ktoré sa však tejto problematiky upravujú rozličnou (právnou) silou.
Samozrejme, tieto pramene sú v určitej hierarchií, ktorú, verím, čitateľovi netreba objasňovať. Nezačnime však od tej najväčšej, ale práve naopak, a minore ad maius začnime od kvázi "basic" ochrany. Tou je (alebo by mala byť) vnútroštátna ochrana. Určite budete súhlasiť, že jednou z prvoradých úloh štátu by mala byť ochrana svojich občanov. Napriek tomu - a znova sa spolieham na to, že ste toho istého názoru - dochádza k závažným porušeniam ľudských práv. Štát totiž mnohokrát nedokáže - alebo nechce - poskytnúť ochranu týchto práv (veď viete - opodstatnené obavy z prenasledovania z politických, náboženských, národnostných atď. dôvodov.). 
A tu nastupuje iný aspekt vnútroštátnej ochrany - akoby druhá strana mince. Jeden štát ochranu nevie poskytnúť - má možnosť ju poskytnúť iný štát. Ako ? - udelím azylu alebo doplnkovej ochrany. Občan, ktorý sa však rozhodne opustiť svoju rodnú krajinu, je súčasne limitovaný právnym systémom štátu, v ktorom sa rozhodol požiadať o azyl. Cudzinec (možno nádejný azylant) zdržiavajúci sa na území štátu, v ktorom požiadal o udelenie azyl sa v plnej miere podriaďuje jeho právnemu systému a má aj určité povinnosti, ktoré sú bližšie rozpísané tu.
Voľnosť rozhodovania štátu pri udeľovaní azylu nie je absolútna. A tu sa k tomu dostávame.
Limitom je jednak právo Európskej únie, ale aj obmedzenia prameňmi medzinárodného práva. Ak štát nie je viazaný medzinárodnou zmluvou, v zásade má oprávnenie, nie však povinnosť poskytnúť azyl. Z jeho rozhodnutia azyl poskytnúť mu vyplýva medzinárodnoprávna povinnosť poskytnúť jednotlivcovi ochranu a nevydať ho stíhajúcemu štátu. Štátu, ktorý však azyl udelí, vyplýva z
medzinárodného práva povinnosť niesť zodpovednosť za činnosť jednotlivca, ktorému bol azyl udelený.
Nezmyselné povinné kvóty
"Sú to nezmyselné povinné kvóty"
Samozrejme, v každom jednom štáte predstavuje azylové právo dôležitý aspekt národnej politiky. Prebiehajúca utečenecká kríza nám však servíruje otázku, či je takáto nejednootná úprava vlastne dobrá. A odpovede sa, ako inak, líšia. Mnoho štátov (alebo niektoré z ich politických spektier) hlásajú, že azyl by mal byť vecou výlučne vnútroštátou . Nemusím pripomínať ktoré to sú. Ale, pre istotu, len aby sa nezabudlo, sú to napr. tie ktoré podali žaloby proti Rade Európy. Okolo kvót je zatiaľ ticho,ale niektoré štáty proste vyjadrili postoj - nope, žiadne zásahy do toho, koho, koľko a kedy máme prijať. No, netreba zbytočne ukazovať prstom, ale aby sa nezabudlo...
Na druhej strane spoločná azylová politika by teoreticky priniesla mnohé výhody. Nech sa situácia vyvinie akokoľvek, faktom zatiaľ ostáva, že azyl a migrácia sú veľmi citlivé a komplexné otázky. Na ich riadení a organizovaní sa podieľajú na jednej strane vnútroštátne orgány. Ak sa jedná o členský štát EÚ, tak na druhej strane sú to orgány pôsobiace na úrovni Európskej únie. Plus nesmieme zabudnúť na všadeprítomné medzinárodné právo.
No, na dnes asi stačilo. V dohľadnej dobe si dáme druhý a tretí stupeň.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára